První ošahání granitových skal, Joshua Tree

Podmanivé čaro Joshua Tree (California, léto 2000)

foto a text: Michal Maturkanič

Joshua Tree National Park:
oficiální link
mapa (pdf 212kb)

Horúčava a vyschnutá zem... Mal som z toho sucho v ústach, aj keď klimatizácia auta šľapala naplno. A tiež o to viac vyžierala zásoby benzínu z nádrže. Teplometer vonkajšej teploty ukazoval 110 stupňov Farenheita. Odporné! A to tu chceme stráviť dve noci a tri dni! Už mám pokrk tepla. Eskymáci mi začínajú pripadať ako ľudia, ktorí presne vedia o čo ide.

Opúšťame interštátku č.40. odbočujeme na Old National Trail Highway, čo by mal byť jeden z pozostatkov starej dobrej Route 66. A aj je..

Vyzerá to tu ako v múzeu. Staré americké škatule bez pneumatík alebo bez kolies porozhadzované medzi opustenými domami, akoby sa s nimi pred chvíľou niekto hral a náhle odišiel niekam inam. Stará budova v mexickom štýle bez okien a bez dverí s nápisom „Post Office“.

Americké panoptikum v rýchlom prenose. Vysušené a ohlodané vetrom. Ak by som sa niečoho dotkol, asi by som sa rozsypal na prach. Nikde ani živej duše. Všade len piesok a v horizonte teplom roztopená krajina.

“Čo keby sme urobili nejaké fotky“
Sám neverím tomu, čo vravím.
„Ani náhodou. Ak by sme potom nenaštartovali, tak sme v prdeli ako Poľsko v tridsiatom deviatom… Bože, to je ale bezútešný pohľad.“

Twentynine Palms
Stano je pevne rozhodnutý doraziť do 29 paliem a tam sa uvidí. Približne 40 míľ do Amboy-a a odtiaľ asi 30 do Dvadsiatich deviatich paliem. Ešte hodinu a pol púšť, rozpálené skaly a azúrové nebo.

Kontrolujem mapu.

„Hlavne nezíď z cesty. Všade naokolo je vojenský výcvikový priestor. A ja mám už vojakov dosť po svojom povinnom roku“

Konečne civilizácia! Dvadsať deväť paliem.

„Pozrite koľko domov… kto tu môže žiť?“

Južanské mestečko s malými domami, ulice lemované obchodíkmi a domčekmi v mexickom štýle. Mám chuť počúvať ZZ Top.

Odrazu nám všetkým trom vytočilo hlavu.

„Pribrzdi! …čo je toto?!“
„…všetko by som tu čakal, ale ….“

Golfové ihrisko
Pred nami, v tej záľahe piesku a kamenia, sa rozprestieralo zelené, umelo zavlažované golfové ihrisko.

„A v Etiópii nezaprší a nezaprší“
„To sa mi snáď iba sníva…“

Bez slova odchádzame. Sledujeme šípky na Visitor centrum...

Pred Visitor centrom je malá fontánka s pitnou vodou. Katka už dopĺňa tekutiny, ale vzápätí ich vypľúva.

„Fuj! Odporne teplé….“

Divoké včely
Začína sa mi tu veľmi pozdávať. Vnútro budovy je však príjemne podchladené. Zbierame všetky informačné materiály, ktoré sú „for free“. Ranger za informačným pultom je sympaťák, tak s ním pokecáme:

Slavné stromy Joshua Tree

„Ako je to tu s kempovaním?“
„Máte dve možnosti. Buď platené kempovisko so zdrojom vody alebo neplatené a bez vody.“

Berieme to bez vody, máme veľký kanister, ktorý sa chystáme natankovať. Pozdáva sa nám Jumbo Rocks, keďže sme si prišli aj trošku zaliezť a zabouldrovať.

„Ktoré sú ďalšie dobré lezecké oblasti?“
„Hidden valley je najlepšie. Ale pozor na divoké včely. Pred týždňom doštípali troch lezcov. A jeden z nich, ako utekal k autu, spadol tak nešťastne, že si pekne komplikovane zlomil nohu.“

„Kde všade máte tie včely?-, pýtame sa pekne prekvapení.“
„Nemusíte sa báť. Zdržiavajú sa len v severozápadnej časti, čo je reltívne ďaleko. Ale je dobré mať fľaše s vodou vždy uzavreté. A skontrolujte si aj prístupové cesty ku chladiču. Tie beštie cítia vodu na dobrú vzdialenosť. Ak by sa vám dostali do auta cez vetranie… no, žiadna výhra.“

Bez slova na seba zízame. No paráda!

„Ale neľakajte sa-, upokojuje nás ranger,- ak si dávate pozor a vyhýbate sa severozápadu… sú tam aj informačné tabule, ak by ste sa náhodou dostali príliš blízko.“ „Aké potvory tu ešte máte?“
„Z tých jedovatých štrkáče, tarantuly a škorpióny. Takže si dávajte pozor, kde dávate ruky, keď budete liezť… radi sa vyhrievajú na slnku.“

Nuž to je dosť ťažké pozerať niekam, kde môžem dosiahnuť iba rukou-, usmievam sa nad tým síce, ale niekde doma v krčme by mi to asi pripadlo vtipnejšie. Tiež sa usmeje a prohodí:

„To je síce pravda, ale oni vás vždy na svoju prítomnosť upozornia  typickým zaštrkaním. Skoro všetky prípady poranenia sa stali kvôli ľudskej neopatrnosti a hlúposti.“ „Aspoň že tak. A ešte čosi, prečo tu ľudia bývajú… v púšti“, nedala mi moja zvedavosť.

Ranger sa zamyslel, potom usmial a vraví.

„Niektorí, ako napríklad ja, sa tu narodia. Iní sem prichádzajú, pretože majú radi púšť, opustnené miesta, samotu… a nietko tu musí aj pracovať. Zväčša v Palm Springs, kde je viac možností ako si zarobiť. No a potom tu bývajú vojaci z blízkeho výcvikového priestoru.“

Pekne poďakujeme a ideme doplniť zásoby pitiva a jediva do najbližšieho obchodu. Pred Visitor centrom už stojí Stano a pofajčieva.

„Tak toto by snáď mali zapísať do Guinessovej knihy rekordov… v takomto teple… si dobrý!“

Uznanlivo s Katkou pokyvujeme hlavami a nasadáme do auta. V odporúčanom obchode dopĺňame potraviny a smerujeme dovnútra Joshua Tree…

Pokračuj...

foto a text: Michal Maturkanič

Joshua Tree National Park:
oficiální link
mapa (pdf 212kb)