Aljaška - Ingrid Brocková (Aljaška, USA, 1999)

„Podľahli sme zlatej horúčke...“

 Pri rôznych zhodnoteniach odchádzajúceho roka, pripadá mi ešte jedno o ktorom sa na Slovensku veľa nehovorilo: tento rok ubehlo 100 rokov od vypuknutia „Zlatej horúčky“ na Klondiku, na Yukone. V rámci dovolenkových potuliek Aljaškou sme jej nemohli odolať ani my. Aspoň symbolicky sme sa vybrali po stopách zlatokopcov - navštívili sme jej centrum - Dawson City a doslova po stopách nadšencov sme si vyskúšali horský prechod tzv. Chilkoot Pass (prechod z mestečka Skagway, do ktorého sa všetci dopravovali loďou, do Kanady a ďalej pokračovaním na sever Yukonu do Dawson City loďou). Dnes sa dá dosiahnuť Dawson City aj zo západu z Aljašky, ale cesta (neasfaltová), je prístupná len v letných mesiacoch. Nasvedčuje tomu aj frekventovanosť americko-kanadskej hranice, nakoľko sme našou prítomnosťou na colníčku prebývajúcu v maringotke pôsobili rušivo. Už samotný jej výber letného pobytu nasvedčuje o type ľudí, ktorí sú tu schopní prežiť. V tomto teritóriu ako navštevné mesiace prichádzajú do úvahy neskorý máj, jún, júl, polovica augusta. Ku koncu augusta začína jeseň a v septembri nastupuje zima. Život je tam tvrdý, sem tam nejaká osada o pár domkoch....

 Mimo toho, ťažko sa dá položiť na papier krása a sila, ktorou Vás dokáže obohatiť príroda Yukonu a Aljašky: nedotknuteľnosť prírody, dlhočizné údolia, úbočia hôr, impozantné ľadovce, jazerá, nenarušený život a voľný pohyb miestnych “živočíškov“...prístupnosť a nápomocnosť miestneho obyvateľstva. K tomu to najpodstatnejšie - ďaleko od amerického skomercionalizovaného a konzumného spôsobu života.

Mount McKinley

Ledovec

Polární medvìd

Denali NP

Západ slunce

Plán našej cesty bol nasledovný: Anchorage - Portage Glacier - Dawson City - Whitehorse - Skagway - Chilkoot Pass - Skagway - Juneau - Denali National Park - Wrangell St.Elias National Park - polostrov Kenai - Anchorage. Yukon i Aljašku sme brázdili 3 týždne na 4x4  Blazer, „v cene zájazdu“ bolo počasie rôzneho druhu - dážď, chladno, slnko, dokonca dopriaty nám bol aj sneh s mínusovými teplotami
 

V prvej polovici nášho pobytu sme podľahli zlatej horúčke - hneď sme si to nasmerovali na sever Yukonu do Dawson City, ktoré aj dnes má zachovanú čarovnú atmosféru vtedajšej slávy. Život tu bol rušný v štýle svetových veľkomiest vtedajšieho času, bol tu jednoducho celý svet. Infraštruktúra, renovujúca sa v posledných rokoch, je toho dôkazom - salóny, kasína, verejné domy, plný servis komunikácie so svetom. Dodnes nie je v meste spravená asfaltová cesta, na jar pri roztápajúcom sa snehu, sa slušne musíte boriť v bahne. Čo je pekné, miestni obyvatelia ani nehodlajú zatiaľ zmeniť charakter mesta, skôr naopak. Opravené domy poskytujú celkom slušný štandard na prebývanie a v konečnom dôsledku zárodky budúceho komerčného turistického rozkvetu Yukonu. Zaklopali sme na dvere i chalúpky Jacka Londona (v súčasnosti múzeum), zašli do miestneho salónu s typickými lietajúcimi dverami. 

V auguste 1896 keď Skookum Jim Mason, Dawson Charlie a George Washington Carmack našli zlato v rieke Klondike, netušili, čo to všetko spôsobí a aká lavína túžby po bohatstve sa spustí. Začiatkom roku 1897 sa armáda zlatokopeckých nadšencov dala na cestu zo Seattlu a iných miest na pobreží Pacifiku hľadať zlaté šťastie. Ich najväčší príval bol zaznamenaný počas zimy 1897 - 98. Maličké mesto Skagway bolo preľudnené takmer počtom 10 000 prechodných rezidentov čakajúc na udelenie prechodu (cez viaceré priesmyky). Najfrekventovanejšími boli Chilkoot Pass a White Pass, ktorých prechod bol sprevádzaný rôznymi útrapami - chorobami,  

samovraždami, lavínami. Prechod Chilkootu bol najťažší, pretože zvieratá ťahajúce zásoby neboli pripravené prekonávať veľké výškové rozdiely. Pokiaľ nebola postavená železnica, všetko museli ťahať ony. Za ten čas ich viac než 3000 uhynulo. Počas prvého roku horúčky absolvovalo 20 000 - 30 000 ľudí náročný prechod trvajúci 3 mesiace. V lete roku 1898 malo Dawson City 18 000 obyvateľov, z toho 5 000 zamestnaných v ťažbe. V nasledujúcom roku veľa ľudí mesto opúšťa. Zlatá horúčka sa rýchlo ukončila, tak ako rýchlo bola spustená. Mestá ako Dawson City a Skagway začali upadať.     

 Robíme si výlet aj do okolia, kde sa vlastne ťažilo zlato. Poviem Vám, všetko je pozdľž Bonanza Creek dôkladne vyťažené. Malá riečka úplne preoraná, durchom-durch. V čase najväčšej slávy produkcia ťažby bola 100 kg/8 hodín. 

 No a aby sme si ten „ošiaľ“ prežili naplno, po presune do Skagway (prístav patriaci už na teritórium Aljašky“ sme sa odhodlali na tzv. Chilkoot Pass, troj- až päťdňová túra cez priesmyk vyše 50 km, ktorou prechádzali „nádejní boháči“, a to s dvojročnými zásobami, ktorými sa museli prezentovať miestnym colníkom. No...vcelku slušne sa dá potrápiť organizmus. Putujete s ruksakom na chrbte, so stanom, potravou na tri-štyri dni. V Skagway po zaplatení poplatku 35 USD dostanete školenie ako sa správať v prítomnosti medveďov. Srandičky, ale počúvajúc príhody a prísne opatrenia Vám nie je všetko jedno. Čo keď náhodou budeme mať tú česť. Prvý deň putujete lesom, samotný priesmyk má charakter prechodov v našich Vysokých Tatrách. Už pri zakúpení lístkov musíte mať jasnú predstavu, v ktorom kempe chcete prespať. Prechod priesmykom má limitovaný počet osôb. Každý kemp pozostáva z drevenej chatičky, v ktorej sa môžte zohriať, navariť si, ale spať musíte v stane a veci musíte mať vyvesené mimo dosahu medveďov. V chatke sa zíde vždy medzinárodná komunita - Austrália, Európa, Kanada, USA...vymieňanie si poznatkov z putovania po Aljaške. Pozdľž celej cesty človek nachádza pozostatky výbavy dobrodruhov čoby „umelecké artefakty“, či „historické exponáty“. Na vrchole priesmyku je útulok, v ktorom môžte na chvíľu pookriať pred zostupom do kanadského údolia. Pravdepodobnosť zlého a neprívetivého počasia je viac než vysoká. 

   No a potom už bola „len“ PRÍRODA. Trajekt do Juneau - hlavného mesta Aljašky, výlet loďou k ľadovcu Tracy Arms. Fantastické. Denali National Park s impozantným Mount McKinleym a Wrangell National Park. Človek len absorbuje očami a krása naokolo mu hladí dušu. I nasnežených 15 cm čerstvého snehu, v ktorom sa brodíme na túre a ozajstná aljašská fujavica, majú svoje čaro.

 Zaručene sa nepotkýňate o davy ľudí, lebo do tých najnavštevovanejších parkov, ako je Denali Park, je ich vstup limitovaný. Keď ten vstup máte, môžte sa pohybovať kdekoľvek, z doliny do doliny...podľa výdrže a v závislosti od veľkosti strachu z medveďov. Sú tam, sú ozajstní - čierni, hnedí a grizly. No...nie je to človeku jedno, preto vačšina turistov všade chodí so zvončekom...dokonca na jednej túre som si preskúšala repertoár všetkých slovenských ľudových, ktoré poznám - poriadne nahlas. Nebola to veru žiadna vedomá propagácia Slovenska, ale praobyčajný ľudský strach. Okrem toho losy, vlky...

 Aljaška a Yukon sa dajú prežiť rôznymi spôsobmi - aj pohodlne cestujúc na veľkých výletných lodiach z prístavu do prístavu - čo je viac spoločenskou záležitosťou - alebo tak naozaj, so všetkým, čo aljašská skúsenosť predstavuje - NÁVRAT k PRÍRODE a k PODSTATE ŽIVOTA. (autro: Ingrid Brocková)