|
SAGUARO
NATIONAL PARK
autor:
Jana
Klinková
Je naozajstným kaktusovým rajom, toľko kaktusových obrov
som ešte pohromade naozaj nikdy nevidela. Tieto druhy
kaktusov rastú len tu, v ARIZONE, pozdĺž rieky
Colorádo a v severnej časti MEXICO, v štáte
SONORA. Mnohé kaktusy sa "dožívajú"
viac než 200 rokov a ich výška predstavuje 30 až 40
stôp, teda 9 - 12 m. Tie najväčšie obry majú výšku dokonca
až 15 metrov a vážia okolo 15 ton. Tento park sa rozkladá
na území štátu ARIZONA, ktorého názov pochádza
zo slova indiánskeho kmeňa Aztékov "arizona",
čo znamená "ložisko striebra". Iný výklad pochádza
zo slova indiánov z oblasti PIMA "arizonac",
čo sa dá preložiť ako "malé jarné miesto".
Oba názvy sú určite založené na španielskej interpretácii.
Štát Arizona má okolo 3,7 mil. obyvateľov. Práve v tomto
štáte sú sústredené viaceré kmene indiánov: APACHE,
HOPI, NAVAJO, PAPAGO, PIMA, YAVAPAI,
YUMA. Najväčšou indiánskou rezerváciou, ktorá
sa tu, v tomto štáte nachádza je však NAVAJO.
Vzhľadom na veľkú prohibíciu, je vo všetkých
týchto oblastiach zakázané piť na verejnosti alkohol,
dokonca aj pivo. Keď Vás "načapú",
dostanete riadne mastnú pokutu a môžete dokonca skončiť
aj za mrežami... . SAGUARO NATIONAL PARK
sa skladá z dvoch districts, (okresov), Rincon Mountain
District, ktorý sa nachádza južne od TUCSAN-u.
Dostanete sa sem po starej španielskej ceste, je to
jednosmerka. Druhá časť parku sa nachádza západne od
mesta TUCSON, Tucson Mountain District,
dostanete sa sem po ceste Speedway Boulevard. Rozloha
oboch parkov je cez 87 akrov. Veľa ľudí prichádza
sem, do Saguaro National Park v období medzi októbrom
a aprílom, pretože teploty sú v tomto čase ešte znesiteľné,
pohybujú sa od 60-70 stupňov F. Nočné teploty však počas
tohto obdobia môžu klesnúť až na bod mrazu. Vysoké teploty
začínajú od mája a trvajú až do septembra a často vysoko
prevyšujú 100 stupňov F , /teda cez 30 stupňov C/. V
noci tu teplota klesne cez tieto mesiace až na 30 stupňov
F a vo vysokých kopcoch RINCON MOUNTAINS,
ktoré obklopoujú park je to tak podobne. Čo sa týka
dažďa, tak v tejto časti Arizony sa vyskytuje dážď len
2 x do roka a len krátko, ale zato prudko, v podobe
silnej búrky. Stáva sa to najmä v období od júla do
septembra. Miernejšie búrky, či dážď sa vyskytuje v
období od januára do marca. Inak tu prevláda stále krásne
a slnečné počasie.
FOR
YOUR SAFETY
Ak pôjdete
na "trip" po Saguaro, vedzte, že sú tu extrémne
podmienky a túry, najmä v letných mesiacoch sú dosť
namáhavé, skrátka horúčava môže byť pre Vás veľmi nepríjemná,
takže žiadne hazardovanie sa nevyplatí... . Tempo, aké
ste si určili a to, postupovať veľmi rýchlo, čoskoro
ochabne a zistíte, (tak ako my), že viac oddychujete,
ako sa pohybujete "vpirjod". V každom prípade
odporúčam mať na túre po parku so sebou minimálne
1 galón H2O, či inej tekutiny na osobu. Piť
treba hneď, ako pocítite smäd. Voda sa tu nenachádza
nikde a ak nechcete "stopovať a
žiadať o drahocenný nápoj", tak v bandaske v batohu,
si tú vodu radšej prineste sami.... . Keď
sa budete túlať parkom a okukávať "kaktusové obry",
nevyľakajte sa, keď Vás z Vášho rozjímania a premýšľania
nad tým, do akých rozmerov tieto kaktusy narástli naraz
vyplaší nejaký ten vták, či dokonca scorpion, ktorý
vylezie z kaktusu. Staré kaktusy sú totiž obydlím pre
mnohé zvieratá... . V parku rastie 50
druhov rôznych kaktusov, vrátane hedgehog cactus
- ježovitý kaktus, barrel cactus - sudovitý kaktus,
prickly pear - ostňový /tŕňový/ kaktus v tvare hrušky,
či kaktus nazývaný fishook, alebo teddy bear cholla.
Keď pôjdete "by car" po tomto parku, tak
bacha, rýchlosť je tu limitovaná a radšej,
ak nechcete zaplatiť pokutu znížte rýchlosť tak, ako
to predpisuje tabuľa na začiatku..., lebo ani sa nenazdáte
a mysliac, že okrem Vás v parku nikto nie je, sa z ničoho
nič vynorí policajné auto a vysvetľovanie prečo, začo....,
je úplne zbytočné! (My sme na to prišli, aká je tu predpísaná
rýchlosť až na konci parku, mali sme teda šťastie, že
tu momentálne nebol "odchyt"..... ). Priatelia,
aby ste sa trocha pocvičili v angline, tak nasledujúca
časť mojich zápiskov je v English language, mne sa to
už nechce prekladať a Vy urobíte v prospech seba dobrý
skutok...., trénovanie jazyka nie je nikdy na škodu,
tak to skúste!
The
Struggle for Survival Begins: The
saguaro begins its life as a shiny black seed no bigger
than a period. But what it lacks in size it more than
makes up for in numbers. One saguaro produces tens of
thousands of seeds in a year, and as many as 40 million
in a lifetime of 175 to 200 years. From the start, the
odds against survival are great. Out of all the seeds
that a saguaro produces in its life, probably only one
will survive to adulthood. Seeds and young saguaros
have the best chance for survival if they are "cared
for" by nurse trees such as paloverde and mesquite.
Saguaro seedlings that grow under these sheltering plants
are shaded from the deserťs intense sunlight, blanketed
from winter cold, and hidden from rodents, birds, and
other animals that eat them. Rocks provide similar protection
for young saguaros. Saguaros do best on bajadas-gently
sloping outwash plains at the foot of desert mountains.
Growth of a Green Giant:
A saguaro's growth is extremely slow.
Growth occurs in spurts, with most of it taking place
in the summer rainy season each year. By the end of
a year the saguaro seedling may measure only 1/4 inch.
After 15 years, the saguaro may be barely a foot tall.
At about 30 years saguaros begin to flower and produce
fruit. By 50 years the saguaro can be as tall as 7 feet.
After about 75 years it may sprout its first branches,
or "arms". The branches begin as prickly balls,
then extend out and upward. By 100 years the saguaro
may have reached 25 feet. Saguaros that live 150 years
or more attain the grandest sizes, towering as high
as 50 feet and weighing 8 tons and sometimes more-dwarfing
every other living thing in the desert. These are the
largest cacti in the United States. Their huge bulk
is supported by a strong but flexible cylinder-shaped
framework of long woody ribs. Death ... and Rebirth Saguaros: may die of old
age, but they also die of other causes. Animals eat
the seeds and seedlings, lightning and winds kill large
saguaros, and severe droughts weaken and kill all ages.
The saguaro is vulnerable during every stage of
its life. Where there is a balance of life and death,
saguaro forests thrive. But in some forests in Saguaro
National Monument deaths have greatly outnumbered the
growth of new young saguaros. What has caused the decline
in these areas? Biologists believe killing freezes are
the major cause of saguaro deaths in the park. The saguaros
here are at the extreme northern and eastern edge of
their range, where the coldest winter temperatures most
often occur. Humans, too, have played a part in the
decline. Livestock grazing, which continued from the
1880s until 1979, devastated some cactus forests. Many
seedlings were killed outright by trampling or were
unable to find suitable places to grow because the ground
had been compacted and nurse plants killed. Today, with
grazing eliminated, recovery appears to be underway
in several areas, where thousands of young saguaros
have taken hold and are thriving. Still, natural forces,
vandalism, and cactus rustling-the theft of saguaros
for use in landscaping-continue to take a toll on the
park's saguaro forests.
Park sme prešli
s menšími a dlhšími zastávkami na foto. Pomaly sa blížil
obed, ale my sme sa rozhodli, že si ešte pozrieme MISSION
SAN XAVIER DEL BAC. Niečo po 12,00 a.m. sme už na
mieste. Misia sa nachádza priamo v indiánskej rezervácii
nazývanej O´ODHAM a bola založená okolo roku
1700, po príchode jezuita, otca Eusebio Francisco Kino.
Samotná San Xavier bola aj opustená a jezuiti sa sem
znova vrátili až v roku 1911, postavili tu kostol a
školu TOHONO O´ ODHAM. Architektúra misie je
španielska. Omše v kostole sú slúžené domorodcami, teda
indiánsky kňaz má k veriacim príhovor-kázeň a celý obrad
má úplne inú atmosféru, ako to poznáme z našich kostolov.
Po prehliadke misie sme sa rozhodli pokračovať ďalej
a to do TUCSON-u. Majka tu bola v apríli a tak
nám pekne vykreslila toto prostredie, že chceme túto
časť Ameriky vidieť aj my.
TUCSON
Toto mesto
má viac než 3800 slnečných hodín v roku. Páli tu slnko,
vzduch je suchý a všade dokola je bohatá púštna vegetácia.
Okrem iného nachádza sa tu aj Univerzita of Arizona
(30 tis. študentov). Sídlo tu má aj Vzdušná letecká
základňa, ktorá má aj najväčšie priestory na "uskladnenie
veľkých lietadiel". V tomto meste majú svoje sídlo
aj také firmy ako IBM, Hughes Aircraft... . TUCSON,
to je vysoké púštne údolie. Obklopujú ho 4 pohoria:
The Santa Catalinas na severe, the
Rincons na východe, the Santa Ritas na
juhu a na západe je to Tucsons. Cez mesto tečie
rieka Santa Cruz River už cez 12 tisíc rokov.
Americký názov toto mesto dostalo z niekdajšieho názvu
STJUKSHON, čo sa voľne dá preložiť ako "jar
v stope, z čiernych vrchov". Mesto vzniklo v čase,
keď sa etablovala San Xavier Mission. Asi 12 míľ od
mesta sa nachádzajú OLD TUCSON STUDIOS, práve
tu sme sa vybrali dnes popoludní, to je dačo pre nás
.... . Chceli sme si zahrať vo filme, zatiaľ iba ako
komparz, ale možno by sme mali šťastie a objavili by
v nás "nové hviezdy Hollywoodu", nikdy nezahadzuj
šancu, keď sa Ti naskytne.....-:)). Bohužiaľ hranie
sa nebude konať, máme velikánsku smolu, v apríli totiž
nahrávacie štúdiá vyhoreli skoro do tla, takže sme sa
tešili zbytočne.... .Nuž keď nemôžeme hrať vo filme,
tak sme sa rozhodli, že si to "spálenisko"
aspoň pozrieme, no nedarí sa nám ani to, k videniu už
nie je nič. V info-stredisku nám pustia iba film, čo
tu všetko pred tým bolo, než to ľahlo popolom. Tieto
štúdiá boli "Hollywoodskou púšťou" viac než
50 rokov. V tejto časti "Hollywoodu" bola umiestnená
aj najstaršia "pracujúca" lokomotíva na svete,
z roku 1872, ktorá bola použitá pri natáčaní mnohých
filmových scén. Na MEXICAN PLAZA
boli postavené pôvodné konštrukcie exteriérov z filmu
ARIZONA, ktorý sa tu natočil v roku
1939. Super star v tomto filme boli Jean Arthur a William
Holden. Na tomto "pľaci" sa
točili aj scény westernovej komédie - THREE
AMIGOS, (r. 1986) a YOUNG GUNS II,
točili sa tu aj časti televízneho seriálu THE
YOUNG RIDERS. No požiar z 23. na 24.
apríla 1995 urobil všetkému koniec, aká škoda.... .Okrem
vyššie spomínaných filmov sa tu točil aj klasický western
RIO LOBO, (r. 1970), v hlavnej úlohe
s Johnom Wayne a Jackom Elamom. V roku 1971 tu Clint
Eastwood s Robertom Duvoalom a Johnom Saxonom mali premiéru
filmu JOE KIDD. V roku 1987 sa tu natáčal
televízny seriál s Elizabeth Taylor v hlavnej úlohe
- POKER ALICE. Tí, ktorí ste videli
film DOMČEK V PRÉRII, tak vedzte, že
aj tento film sa točil práve v týchto štúdiách. Boli
tu natočené aj scény z filmu RÝCHLEJŠÍ NEŽ SMRŤ,
v hlavnej úlohe so Sharon Stone, či populárny film SEDEM
STATOČNÝCH. V týchto štúdiách
bolo natočených viac než 300 filmov, či televíznych
epizód, alebo komerčných scén.
História štúdií:
OLD TUCSON STUDIOS boli postavené
v roku 1939 pre COLUMBIA PICTURES,
na spracovanie, lepšie povedané pre natočenie westernovej
epizódy filmu "Arizona" s
hlavnými predstaviteľmi Jeanom Arthurom a Williamom
Holdenom. Postupne sa pristavovali ďalšie stavby, pre
ďalšie filmy a pred požiarom ich tu bolo okolo 100-ky.
Všetko bolo postavené tak, aby to vyzeralo ako naozaj
skutočné... . Postavili tu aj trať, aby sa mohli nahrávať
vlakové scény, samozrejme nechýbali pri tom ani prepady
vlakov indiánmi... . Skrátka z týchto štúdií urobili
taký malý Hollywood. Všetko bolo autentické a vypracované
do posledného detailu, lebo divák nesmel zbadať, že
to nie je naozaj... . Columbia Picturs nemala v tom
čase len zamestnacov a hercov /1700/, ale pre natáčanie
scén mala k dispozícii 750 koní, 80 volov, 125 mulíc,
40 svíň, 50 psov, 200 sliepok ... a to len preto, aby
všetko vyzeralo ako skutočne. Všetko zhorelo, ale verím,
že OLD TUCSON STUDIOS raz znova ožijú .....
Po nie veľmi úspešnej návšteve filmových štúdií sa musíme
zastaviť ešte v Shop Centre, treba nám doplniť zásoby
a najmä navariť obed, je už pokročilý čas, preto sa
Magda chytá varešky... . Po obede ešte trocha oddychujeme,
lebo teplota je zase úžasná, ale nie dlho, dnes totiž
chceme ešte zvládnuť CASA GRANDE RUINS.
Niečo pred 5,00 p.m. sme už na mieste.
CASA GRANDE RUINS sú zbytky Veľkého domu,
ktorý bol postavený indiánmi HOKOKAM, okolo
roku 1300. Tieto obydlia boli opustené bez známej príčiny
okolo roku 1450. Ruiny boli odhalené otcom Eusbio Francisco
Kino, v roku 1694. Okolo hlavnej budovy sú zvýšené dedinské
hradby. Po 6,00 p.m. opúšťame Casa Grande Ruins, pobudli
sme tu len hodinku, presne toľko, koľko odporúča guide-book,
viac ani nebolo treba sa tu zdržiavať. Nuž nasadáme
do auta a pokračujeme v ceste ďalej, tentoraz až do
hlavného mesta ARIZONY, do PHOENIX-u. Okolo
7,00 p.m. sme dorazili na predmestie hlavného mesta,
ktoré sa volá GILBERT. Otvorili sme book s ubytovacími
možnosťami v kempoch. Je ich v knihe napísaných dosť,
ale beda, zabudli sme na to, že nie je sezóna. Tí, ktorí
to neviete, tak sezóna, tu v Arizone je od októbra do
mája, maximálne do júna. Júl až september je mimo prevádzky
a to z toho dôvodu, že sú tu nehorázne horúčavy a takéto
ubytovacie zariadenia z väčšej časti jednoducho nie
sú v prevádzke. Noc sa približovala a my sme rozmýšľali,
čo ďalej. Nič nás vhodné nenapadalo a preto sme sa rozhodli,
že zaparkujeme v slepej ulici a tento raz sa musíme
vyspať všetky štyri v aute. Tak sme aj urobili, lenže
sme sa obávali jedného, aby nedošla polícia, lebo potom
sa ťažko vysvetľuje, čo tam robíte...:-)...:-(.
Rada pre podobných cestovateľov,
ako sme boli my: Dobre si obzrite, kde zostanete
na noc, keď sa Vám také niečo prihodí, ako nám. Ak
je na začiatku ulice značka oka, tak vedzte,
že možno je to slepá ulica, ale je "strážená".
Obyvatelia takejto ulice pri akomkoľvek čudnom výskyte
rôznych individuí, čo sa im nepozdávajú, majú právo
ihneď zavolať políciu.... . Nám sa našťastie nič také
nestalo i napriek tomu, že sme stáli práve v takejto
ulici, asi sme nevyzerali podozrivo.... . Naopak, mali
sme pekelné šťastie. Ako sme sa tak pripravovali "na
noc v aute", spoza plota sa vynorila hlava muža
a potom aj ženy s otázkou: "Girls need you help?".
V prvom momente sme chceli okamžite nasadnúť späť do
auta a zmiznúť, ale Šárka s Magdou im začali rozprávať
o probléme s ubytovaním a predstavte si, čo sa stalo?
No, stalo sa to, že títo ľudia nás pozvali na nocľah
do ich rodinného domu. V prvom momente som si myslela,
že nerozumiem a že sa mi to sníva, ale keď nám pozvanie
znova zopakovali, tak v tej chvíli by sme ich boli od
radosti všetky vybozkávali... . Za pár minút sme už
stáli s autom na opačnej strane ich domu, teda pred
dverami . Kelly, pani domu sa nám veľmi ospravedlňovala,
že nám môže dať iba jednu spálňu pre všetky štyri, lebo
len minulý týždeň robili veľkú perestrojku v ich dome,
nakoľko deti dorastajú a zrušili jednu hosťovskú izbu
a dali ju synovi, /majú 2 deti, syna a dcéru/. Neverili
sme vlastným ušiam, ona nás prichýli, úplne cudzích
ľudí a ešte sa nám ospravedlňuje, no toto, to je neuveriteľné...
. Priznám sa, že ja som dosť ústretový a prístupný človek,
ale asi by som ťažko niekoho zobrala na nocľah, koho
poznám zhruba 5 minút aj s cestami ...... . Doteraz
mi to vŕta v hlave, čím sme na Kelly a jej manžela zapôsobili,
že nám tak verili... . Okrem spálne sme samozrejme mali
k dispozícii aj kúpeľku a v noci sme si mohli zaplávať
v ich bazéne, ktorý mali na dvore. Už bolo dosť hodín,
ale vzduch bol stále horúci a nedýchateľný. Osvieženie
v bazéne by dobre padlo, ale radšej volíme "očistu
v kúpelke", je sobota a k nedeli sa treba poľudštiť....
. Rozmýšľali sme aj o tom, že si natiahneme karimatky
a spacáky ku bazénu, ale vzdali sme to, lebo ešte o
10,00 p.m. bolo vonku cez 28 stupňov, tak sme sa radšej
uložili v klimatizovanej room.
13. 8. 1995
(nedeľa). Ráno sme vstali ako znovu zrodené
a tu nás čakala ďalšia bomba v podobe skvelých raňajok.
No poviem Vám, toto sme veru nečakali. Je nedeľa a hlava
rodiny, Paul sa chystá so synom na rybačku. Vedľa nášho
obyčajského Old-mobilu mali už pristavený vyleštený
Jeep. Nakoľko my sme sa museli ešte dobaliť a oni odchádzali
skôr, tak sme sa s mužskou časťou rodiny rozlúčili,
zostali s nami iba Kelly a jej dcérka. Dojedli sme,
vypili sme kávu a vzhľadom na to, že dnes nás znova
čaká náročný deň, musíme sa, či chceme alebo nechceme
rozlúčiť. S Kelly si ešte vymieňame vizitky, rozlúčime
sa aj s malou a odchádzame s fantastickým pocitom a
skúsenosťou, že nie všetci Američania sú takí tvrdí
a len samy pre seba, určite k nim nepatrí Kelly, jej
manžel Paul a ich dve deti. Z našich ciest
po Amerike máme ďalších známych, rodina STROUP
z predmestia PHOENIX-u je jednou z nich. Niečo
po 8,00 a.m. sme opustili Stroupovcov a vyrazili sme
do hlavného mesta PHOENIX-u. Okrem kapitolu si chceme
pozrieť aj Botanickú púštnu záhradu, kde pestujú veľmi
veľa druhov kaktusov z celého sveta a popoludní sa uvidí.
PHOENIX
Niečo po 10, 00 a.m. sme už v meste. Odstavili sme auto
a poď ho na "progúlku". Kam ?, no predsa najskôr
sa ideme pozrieť ku Capitolu. Hlavné mesto Arizony má
necelý milión obyvateľov, vychádzajú tu dvoje noviny:
Arizona Republic, tie dostanete kúpiť ráno a večer si
kúpite zase Phoenix Gazette. Phoenix má viac ako 300
slnečných dní v roku a dažďa si tu ani neužijú. Leto
je veľmi horúce, zimy sa skôr podobajú jari na východe
USA. Klíma je teda veľmi suchá, vlhkosť vzduchu je len
28 %. Rozhodli sme sa teda, že ideme pozrieť budovu
Capitolu, ktorá sa nachádza na Washington St a 17 th.
Av. Budova bola postavená z granitových blokov kameňa,
ktoré sa sem na stavbu dovážali až zo Salt River Mountains.
Otvorený bol v roku 1900. Nakoľko je nedeľa, do vnútra
nemôžeme, ale zato môžeme bez problémov konzumovať pomaranče,
ktorých je na stromoch a najmä pod nimi, pred budovou
Capitolu neúrekom. Teda vôbec sa nemusíme namáhať s
ich oberaním, stačí sa len zohnúť a nazbierať si ich.
Po nazbieraní si dostatočného množstva ovocia, presúvame
sa ďalej do centra, lepšie povedané do parku. Tu rozložíme
naše zásoby, aby sme sa najedli. Po obede si ešte omočíme
opuchnuté nohy vo fontáne a už padáme ďalej, naším cieľom
je BOTANIC DESERT GARDEN.
Do púštnej
botanickej záhrady sme prišli ešte predpoludním. Záhrada
sa rozkladá v Papago Park-u.
Teplota je okolo 38 stupňov a chodenie po záhrade je
strašne únavné, ale obdivovanie krásnych pichliačov
nás však láka. Po nejakom čase sme si sadli do tieňa
a študovali guide-book, aby sme zistili, v ktorej časti
záhrady sa nachádzajú tie najzaujímavejšie kusy. Záhrada
má rozlohu viac než 6 ha a nie je mysliteľné, aby sme
ju v tejto horúčave absolvovali celú, preto si vyberáme
na prehliadku len to naj..... . Majú tu skutočne exkluzívne
kusy a tiež tu pestujú planty kaktusov z celého sveta.
V info-centre sme sa dozvedeli, že kaktusy tu začínajú
kvitnúť už na konci marca a to je vlastne všetko, čo
sme sa dozvedeli, lebo tu bol príjemný chládok a my
sme boli z toho tepla také unavené, že sme jednoducho
celé video prespali, takže ako sa špeciálne kaktusy
štepia a rozmnožujú nevieme, lebo sme sa zobudili
až na šušťanie pásky...... . Ešte šťastie, že tam nikto
okrem nás nebol, určite by si pomyslel, že homlesáčky
sa prišli ochladiť a vyspať.... . Keďže sme boli z info-centra
vyoddychované a vyspaté, mohli sme pokračovať v ďalšej
ceste, rozhodli sme sa, že dnes si ešte pozrieme MONTENZUMA
CASTLE a zajtra už rozhodne musíme byť v GRAND
CANYONE, uvidíme, či sa nám to podarí ...... .Niečo
po 2,00 p.m. sme zastavili na oneskorý obed pri New
River, na rest area a teplota vôbec neklesá, neviem,
prečo tak kúria... . Po obede opäť nasadáme do auta
a ideme pozrieť hrad MONTENZUMA CASTLE. Na
mieste činu sme okolo 4,00 p.m.
MONTENZUMA CASTLE
Návštevu tohto hradu "Indiánov" vykonávame
v neskorom popoludní. Sú to zbytky ruín predhistorického
sídla z 12-13 storočia a sú celkom dobre zachovalé.
Výška útesu, na ktorom je tento hrad postavený je 46
stôp. Existuje domienka, že tento hrad bol 5 storočí
obývaný Indiánmi SINUGUA. Hrad "obsahuje"
20 izieb a bol prístupný len po rebríkoch. Model pôvodného
hradu sme uvideli aj v návštevníckom centre. Z Montezuma
Castle pokračujeme po ceste 17 smer Flagstaff. V tomto
meste sme odbočili na cestu č. 89 k SUNSET
CRATER NATIONAL MONUMENT. Do kempu prichádzame už
po tme, okolo 9, 00 p.m., urobíme si preto len narýchlo
večeru, riady ani neumývame, veď aj zajtra je deň ....
:-).
14. 8. 1995,
(pondelok). Ráno vstávame pomerne skoro,
začíname ďalší, už tretí týždeň na
našich cestách. Už sme prešli 12 -timi štátmi a sme
v 13-tom, sme v Arizone. Po raňajkach
zhruba asi okolo 7,15 odchádzame z kempu do SUNSET
CRATER NATIONAL MONUMENT. V súčasnej dobe je to
už nečinná sopka, ktorá má kuželovitý tvar a má nekonečné
množstvo stuhnutej lávy, pripomínajúcej obyčajnú škváru.
Celé škvárové polia sú zarastené už flórou a pulzuje
tu život v podobe rôzneho zvieratctva. Táto sopka naposledy
chrlila lávu v období okolo roku 1064-65 A.D., ale aktívna
bola ešte pred 200 rokmi. Pri erupcii láva z tejto sopky
dláždila, či lepšie povedané prúdom zalievala okolie
až tak ďaleko, že ju nájdete až vo WUPATKI NATIONAL
MONUMENT, čo je odtiaľto, zo SUNSET CRATER
vzdialenosť asi 31 míľ. Pri vstupe do krátera je treba
mať dobrú, pevnú obuv, lebo ostré hrany lávy môžu ľahko
obuv prerezať.
Rozmýšľame
aj o návšteve METEOR CRATER, ale to by sme sa
museli vrátiť späť do Flagstaffu a ísť smerom na východ,
smer WINSLOW. Totiž aj Meteor Crater je
veľmi zaujímavá rarita. Kráter vznikol pred 49 500 rokmi,
po náraze meteoru na zemský povrch. Rozmery meteoru
sú obrovské: výška 305 metrov, priemer 1,6 km, z jedného
okraja na druhý okraj krátera je 868 metrov, váha meteora
je približne pol bilióna ton, hĺbka krátera je 91,4
metra. Toto sú všetko čísla, ktoré si samozrejme Vy
ani ja nezapamätám, ale určite som si zapamätala a budete
to vedieť aj Vy, že práve v tomto kráteri mali
prípravku na let do vesmíru americkí kozmonauti posádky
APOLLO 17, pred letom na Mesiac. Testovali
tu aj elektrický lunárny samochod. SUNSET CRATER
je určitým spôsobom aj kino. V roku 1928 tu jedna firma
skúšala za pomoci dynamitu simuláciu erupcie. V návštevníckom
centre sa nachádza aj múzeum astrogeológie, kde
je stála expozícia meteorov, ktoré kedy padli na Zem.
Je tu možnosť si pozrieť aj audiovizuálny film o príprave
letu na Mesiac. Zároveň je toto miesto aj výskumným
a kozmickým pracoviskom Spojených štátov amerických.
Je to turistické lákadlo, ale rozhodli sme sa pre niečo
iné, čo je určite oveľa zaujímavejšie. SUNSET CRATER
sme dôkladne preňúrali a to nám musí stačiť, a preto
odchádzame na tie miesta Arizony, kam sme sa najviac
tešili. Pred nami je ešte asi 30 míľ po ceste č.89 do
CAMERONU. Tam odbočíme na cestu č.64 a za necelých
15 míľ sme už na začiatku GRAND CANYON-u,
tak vyrážame.... :-).
|
